Bola dcérou Luigiho Pallottu a Eufrázie Pallottovej z biskupstva Casali. Narodila v mestečku Force dňa 20. augusta 1878 a na nasledujúci deň bola pokrstená menom Assunta Mária Liberata. Rodičia sa vrátili do rodnej dedinky Castel di Force, kde mali trvalý pobyt. Tam malá Assunta dňa 7. júla 1880 prijala z rúk biskupa Bartolomea Ortolaniho sviatosť birmovania v kostole sv. Márie del popolo. Tam bol tiež pokrstený aj Assuntin brat Alessandro. V tomto istom chráme, niekoľko rokov predtým boli zosobášení aj jej rodičia.
Assunta navštevovala školu iba dva roky, nakoľko bola nútená pomáhať rodičom pri zabezpečovaní obživy. Pracovala a modlila sa. Z dôvodov veľmi zlých ekonomických rodiny sa rodičia rozhodli presťahovať do mestečka Force, kde hľadali nové možnosti a východiská zo zúfalého postavenia ich rodiny.
Nebolo to ľahké obdobie ani pre Assuntu. Ako šesť ročná sa stala murárskou pomocníčkou – nosila kameň, tehlu, maltu... – ale nikdy nelamentovala a nesťažovala sa na svoju prácu. Po istom čase začala pracovať v krajčírskej dielni. Vždy, aj napriek fyzicky veľmi namáhavej a dlhej práci si Assunta našla čas na poklonu pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou. Svedkovia tvrdia, že dokázala adorovať aj niekoľko hodín, ba zdalo sa, že sa počas poklony dostávala do extázy. Už v detstve viedla asketický život – spávala na kameňoch, postila trikrát do týždňa... Akonáhle si našla chvíľu voľného času, modlila sa ruženec, alebo čítala životopisy svätých.
Pre jej osobné životné povolanie je veľmi dôležitým dátumom 2. marec 1897, keď sa zúčastnila na karnevalovom plese, ktorý organizoval mestský úrad. V ten večer ju jeden z mladíkov poprosil o bozk. Od tohto momentu začala Assunta veľmi vážne rozmýšľať o rehoľnom zasvätení v spoločenstve Sestier františkánok – misionárok Márie. Po prekonaní ťažkej cesty noviciátu vo Florencii, Ríme a v Grotta Ferrata, zatúžila stať sa misionárkou v Číne. Jej túžbou bolo nahradiť spolusestry, zavraždené antikresťanskými revolucionármi.
Dňa 19. marca 1904 vstúpila na palubu lode, ktorá sa plavila do Číny. V Číne bol jej život, koniec koncov ako vždy, veľmi skromný – robila zdravotnú sestru, opatrovateľku, kuchárku, hospodárku – všetky práce robila s veľkou usilovnosťou. O rok nato – v roku 1905 – vážne ochorela na týfus. Obetovala svoj život za spolusestru, nakoľko v duchu usúdila, že spolusestrin život je dôležitejší než ten jej.|
|
Zomrela 7. apríla 1905. V tento deň sa odohral prvý zázrak – v Assuntinej izbe, počas jej smrteľnej agónie, sa začal šíriť príjemná, sladkastá vôňa, ktorá sa stratila v momente jej skonu. O deň neskôr sa jav zopakoval v celom kláštore a vôňa sa niesla kláštorom tri dni a cítili ju aj rehoľné sestry, ktoré sa vracali z Assuntinho pohrebu. Pochovaná bola v Tai – Yuan – Fou (46 km od Tong – Eul –Keou) v provincii Chansi.
O tomto divnom jave sa dozvedel aj vtedajší svätý otec, pápež Pius X., ktorý okamžite nariadil začať proces beatifikácie. Samotný proces sprevádzalo viacero zázrakov – jedným z nich bol fakt, že exhumované Assuntino telo, po otvorení truhly bolo aj po viacerých rokoch neporušené. Dňa 28. februára 1932 bolo oficiálne vyhlásené hrdinstvo jej čností a činov. Dňa 7. novembra 1954 bola Piusom XII. Mária Assunta Pallottová vyhlásená za svätú.
V Castel di Croce sa nachádza rodný dom tejto svätice. Vdp. Sante Nespega, bývalý správca farnosti sa snažil šíriť úctu k Assunte. Už 50 rokov organizuje miestne farské spoločenstvo, počas tretej augustovej nedele, veľkú náboženskú a laickú púť na počesť sv. Márie Assunty Pallottovej. Počas tejto púte si všetci zhromaždení vyprosujú ochranu pre všetkých, ktorý sa k tejto svätici obracajú vo svojich modlitbách. Snažia sa v svojom každodennom živote uvádzať do života Assuntine slová: „... prosím Pána Ježiša, aby svet dostal milosť poznania čistoty úmyslov a intencií, ktoré v sebe obsahuje konanie všetkého – aj tých najmenších a každodenných vecí – s láskou k Bohu.“
Prosím,
napíšte nám kontakt a úmysly, ktoré chcete predniesť Nebeskému
Otcovi prostredníctvom sv. Assunty počas sv. omše na slúženej na jej
počesť.