Dritėro Agolli
- Poesia
Albanese
- a cura di MIRANDA
HAXHIA
|
- Kur tė jesh mėrzitur shumė
-
-
- Kėtu sdo jem do jem larguar,
nė tokė i tretur si tė tjerėt,
nė kafenenė e preferuar,
nuk do mė shohin kamarierėt.
Dhe nėpėr udhėt ku kam ecur
Sdo ndihet kolla ime e thatė,
mbi varrin tim do rrijė i heshtur
njė qiparis si murg i ngratė.
Ti do trishtohesh atėherė
Se sdo mė kesh nė dhomė gjallė,
dhe kur nė xham tė fryjė erė
do qash me erėn dalėngadalė.
Por kur tė jesh mėrzitur shumė,
nė raft tė librave kėrkomė,
atje i fshehur do jem unė,
nė ndonjė fjalė a ndonjė shkronjė.
Mjafton qė librin pak ta heqėsh
Dhe unė do zbres, do vij pas teje,
ti si dikur me mall do qeshėsh,
si njė blerim pas njė rrėkeje.
|
- Quando sarai molto triste
- Trad. di Miranda Haxhia
Qui non ci sarņ, sarņ lontano,
sotto terra come gli altri,
nel mio club preferito
non mi vedranno i camerieri.
E tra le strade dove ho passeggiato
non si ascolterą la mia secca tosse,
sopra la mia tomba resterą, silenzioso,
un cipresso, come un povero prete.
Tu sarai triste, allora,
perché non mi avrai nella camera, vivo,
e quando sul vetro soffierą il vento,
piangerai con esso pian piano.
Ma quando sarai malinconica,
mi cercherai negli scaffali, tra i libri,
lģ, nascosto, sarņ io,
in qualche frase, in qualche lettera.
Basta che il libro un poco tirerai
ed io scenderņ, verrņ dietro di te,
tu come una volta sorriderai,
come un prato accanto ad un ruscello. |
|