JANUÁR – JÚN 2000
ROČNÍK VI
SLOVENSKÉ OZVENY
PAGINA 15
MATEJ BEL
Narodil
sa 22.marca 1684 v Očovej v bývalej Zvolenskej stolici, teraz okres
Zvolen v Stredoslovenskom kraji, rodičom Matejovi a Alžbete, rodenej
Česnekovej.
Navštevoval základne a stredné školy na Slovensku i v Maďarsku. V
rokoch 1704–1708 študoval na Univerzite v nemeckom Halle,kde bol
imatrikulovaný na teologickú fakultu. Zároveň intenzívne študoval
aj medicínu a osobitný záujem prejavoval o zemepis a dejiny. V roku 1707
obhájil dizertáciu vo verejnej dišpute s veľkým úspechom, ktorá
bola v tom istom roku vydaná tlačou v
Halle. Bola
to prvá Belova vedecká publikácia.
8.
januára 1710 sa oženil so Zuzanou Hermanovou, dcérou lekárnika v Banskej
Bystrici. Z tohto manželstva sa narodilo 8 detí.
Matej Bel ako vedec zasiahol do viacerých
odborov prírodných, predovšetkým však vynikol v histórií a v
geografii. Bol úspešný v projektovaní a v organizovaní komplexného
vlastivedného výskumu Uhorska. Náročný projekt Starého a nového
Uhorska čiastočne realizoval v diele Notitia
Hungariae novae historico-geografica – Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku. Hoci z neho vydali iba 4 zväzky (ďalšie zostali v
rukopise), podrobne v nich opísal všetky slovenské župy.
Matej Bel najdlhšie pobudol v Banskej
Bystrici a vo vtedajšom hlavnom meste Uhorska, Bratislave. Tu mal možnosť
vedecký pracovať, a tak otvárať v starom Uhorsku brány modernej
vede, rozvíjajúcej idológiu a metodológiu prvej európskej vedeckej
revolúcie a nadväzovať na moderné
európske myslenie, najmä na empirizmus a
racionalizmus.
Matej Bel pôsobil aj ako učiteľ,
duchovný a vysoký školský hodnostár. V rokoch 1714 – 1719 pôsobil vo
funkcii rektora bratislavského lýcea a významne ovplyvnil vývoj školstva
v celom Uhorsku. Zaviedol imatrikuláciu žiakov. Nariadil moderné postupy
prípravy a kontroly práce profesorov, pravidelné metodické porady a
vedenie záznamov o študentoch.
Zo školy vylúčil telesné tresty a pre potreby vlastných žiakov
zostavil a vydal viacero učebníc.
Začiatkom
štyridsiatych rokoch bol Matej Bel
na vrchole svojej vedeckej slávy a jeho meno bolo dobré známe v celom
vtedajšom učenom svete. Najväčším významným úspechom bolo,
keď ho v roku 1737 za svojho dopisujúceho člena zvolila londýnska
Royal Society, anglická
Kráľovská učená spoločnosť.
Dňa
29. augusta 1749 Matej Bel zomrel
po tažkej chorobe vo veku 65 rokov a pochovaný bol v Bratislave na
Svätomichalskom cintoríne.
Až
po jeho smrti mu uhorský literárny historik Alexius Horanyi dal honosný
titul ‚‚veľká
ozdoba Uhorska – magnum decus Hungariae.‘‘ Jeho učení priatelia a
žiaci ho však ešte za jeho života označovali
za ‚‚najslávnejšieho
a najdokonalejšieho polyhistora‘‘, za ‚‚historigrafa uhorského kráľovstva‘‘ a
za ‚‚historika vlasti‘‘.
Zuzana Ševčiková
Spracované podľa kníh :J.Tibenský – Veľká ozdoba Uhorska B.Belák a kol. – Matej Bel
 |
 |
 |