JANUÁR – JÚN 2000
ROČNÍK VI
SLOVENSKÉ OZVENY
PAGINA 12
PROBLÉM S
PRIEZVISKOM
Pridávanie prechyľovacej
koncovky na rozlíšenie tvarov mužského a ženského priezviska je
pomerne bezproblémove, pokiaľ ide o slovenské priezviská. Pri cudzích
menách však koncovka nevyzerá vždy dobre, alebo ju žena jednoducho
nechce. V hre sú však viaceré zákony. Súčasná podoba nášho zákona
o matrikách stanovuje, že zápisy do matriky sa robia v štátnom jazyku.
Na požiadanie sa ženám inej ako slovenskej národnosti priezvisko zapíše
bez koncovky. Žene slovenskej národnosti sa automatický pridá príslušná
prechyľovacia koncovka. Zákon tak zohľadnil protesty žien maďarskej
a iných národnosti, spôsobil však nespokojnosť medzi Slovenkami,
najmä tými, ktoré sa vydali za cudzincov alebo tradične v rodine
používali meno bez koncovky, napríklad Figuli. Praktické problémy s
dodržiavaním tohto nariadenia si po nejakom čase od vydania zákona
uvedomilo aj ministerstvo vnútra. Matričný odbor vydal výklad zákona,
kde sa uvádza, že zapísať priezvisko bez koncovky je možné aj v
prípade ženy slovenskej národnosti, ak je jej otec či snúbenec
cudzí štátny občan. Podoba mena v matrike je záväzná aj pre také
dokumenty ako rodný list, občianský preukaz či pas. Tu však
nastáva rozpor. Hoci zákon o matrikách hovorí, že osoba je povinná
používat v úradnom aj vo verejnom styku priezvisko v takom tvare, v
akom je zapísané v matrike, aby nedošlo k nepresnostiam v rôznych
evidenciach, zákon o štátnom jazyku stanovuje, že v kontexte slovenského
jazyka sa - v súlade s Pravidlami slovenského jazyka - prechyľujú
všetky ženské priezviska, bez ohľadu na národnostnú alebo štátnu
príslušnosť svojích nositeliek. Výsledkom je povinnosť médií
a úradníkov riadiť sa pravidlami slovenčiny, teda prechľyovať,
a následná nespokojnosť žien s tým, že sa nepoužíva ich oficiálne
meno.
ÚSPECH
SLOVENSKÉHO FILMU
Koprodukčný film Všetci mojí blízki s výraznou slovenskou účasťou (TV Markíza, režisér Matej Mináč, strihač Patrik Pass, kameraman Dodo Šimončič, producent Rudolf Biermann, herci Marián Labuda, Ladislav Chudík) sa na prestížnom filmovom festivale v Palm Springs v USA umiestnil v diváckej súťaží v konkurencií 180 filmov z celého sveta na druhom mieste, keď za sebou nechal napríklad aj tohtoročný hit Pedra Almodóvara (Všetko o mojej matke). Festival v Palm Springs sa venuje tomu najlepšiemu v celoročnej produkcií neanglický hovoriacích filmov, a teda prezentuje skoro všetky tituly uchádzajúce sa o Oscara pre zahraničný film. Pre mimoriadný úspech film Všetci mojí blízki dvakrát reprízovali. Recenzent Bruce Fessier konštatoval, že ide o najprekvapujúcejší ‚‚skok hore" na tohtoročnej prehliadke. Režisér Matej Mináč na otázku, čo je treba, aby film zo Slovenska dosiahol takéto umiestnenie, povedal: ‚‚Predovšetkým silný námet a scenár, a potom, ako to už hovoril Fellini, stačí sa obklopiť tými najlepšími v jednotlivých oblastiach. A tých som ja skutočne mal-strihača Patrika Passa a kameramana Doda Šimončiča. A treba ešte veľký kus šťastia."
MISS SR 2000 - MIROSLAVA
KYSUCKÁ
Narodila sa 15. mája 1980 v
Bratislave. Je študentkou I. ročníka Vysokej školy múzických
umení – odbor pedagogika pre základné umelecké školy. Od trinástich
rokov robila inštruktorku v stanových táboroch pre deti a mládež. Má
rada turistiku. Pokúšala sa zdolať aj Mont Blanc, čo sa síce
nepodarilo, ale raz vraj bude aj to. Keď mala tri roky začala
chodiť do pohybového krúžku, nasledovala základná umelecká škola,
v roku 1997 urobila konkurz do Lúčnice, kde tancuje dodnes. So súborom
už navštívila Austráliu aj Taiwan. Mirka má staršieho brata Ondreja,
je slobodná, bezdetná, má priateľa Martina a od 12. marca je Miss
SR pre rok 2000.
NOVÝ KATALÓG
BRATISLAVA 2000.
Tento nový sprievodca po Bratislave zahŕňa
kultúru a umenie, zábavu, šport, služby, hotely, reštaurácie a
kaviarne, zaujímavé články z oblasti slovenskej módy, divadiel,
histórie a gastronómie Bratislavy. Vypĺňa medzeru na trhu,
ktorú až doteraz pociťovali hlavne zahraniční návštevníci,
ale i samotní obyvatelia Bratislavy. Je to ďalší krok prezentácie
Bratislavy ako štandardného európskeho mesta. Poskytuje všetky dôležité
informácie, pričom vychádza v štyroch jazykových mutáciách (po
nemecky, anglicky, rusky a slovensky). Môže byť dobrou pomôckou
pri orientácii v súčasnej Bratislave.
OZNAM
Na
Slovensku, v Čechách či v Rakúsku treba od 1. februára jazdiť
po diaľniciach a rýchlostných komunikáciách iba s novou diaľničnou
nálepkou. Túto povinnosť budú v každom štáte prísne kontrolovať,
pretože každý hriešnik znamená ďalšiu korunu do štátnej
pokladnice. Pokuty dosahujú dvojnásobok celoročnej známky. Diaľničné
nálepky si už môžete kúpiť takmer všade, napríklad na čerpacích
staniciach
 |
 |
 |