JANUÁR – JÚN 2000
ROČNÍK VI
SLOVENSKÉ OZVENY
PAGINA 6
Veľká noc je najvýznamnejší
sviatok pre všetkých kresťanov. Predchádza mu dlhý čas príprav-štyridsaťdnôvý
pôst, ktorí sa dodržiava už celé stáročia. Počas pôstneho
obdobia, ktoré ovplyvnilo celý spôsob života u ľudí sa prestali
konať tanečné zábavy i svadby. Na vidieku sa skončili
priadky a páračky, umĺkol spev a ozývali sa vážne pôstne
piesne. Muži odložili fajku a celú dobu pôstu sa nedotkli alkoholu. Zo
slovenského kroja zmizli pestré farby a bohato zdobené súčasti.
Predveľkonočný pôst
mal vplyv aj na stravovanie naších predkov. V čase pôstu sa používal
na varenie len rastlinný olej, zväčša konopný alebo ľanový.
Strava bola veľmi jednoduchá – múčne jedlá, kaša, zemiaky,
strukoviny a sušené ovocie. Varili sa jednoduché polievky a omáčky.
Veľmi sa využívala kvasená kapusta, ktorá sa jedávala aj surová s
krajcom suchého chleba. Dospelým sa odporúčalo celkovo obmedzovať
množstvo stravy počas dňa. V období pôstu nebolo dovolené jesť
mäso a niektorí ľudia sa dokonca zriekli i mlieka, syrov a vajec.
Dodržiavanie pôstu sa postupne zmierňovalo.
Nezabudnite si dať asi 7 – 10 dní pred Veľkou nocou naklíčiť žitko alebo žeruchu a ozdobiť vajíčkami zastoknutými na špajdlách. |
Po štyroch pôstnych nedeliach nasleduje SMRTNÁ NEDEĽA – symbol vynášania zimy z chotára. Zimu predstavovala slamená figurína oblečená do ženských šiat, nazývaná Morena, Marmuriena, Marjena, Kyselica alebo smrť. V minulosti mládež, niekde len dievčatá, nosili túto figurínu so spevom po dedine, aby ju nakoniec obradne hodili do vody alebo spálili. Tento obrad bol rozšírený nielen na území celého Slovenska, ale u Slovanov vôbec. |
Je
azda jediným starobylým zvykom, o ktorom možno tvrdiť, že sa
zachoval ešte z dôb predkresťanských. Na KVETNÚ
NEDEĽU – sa ešte aj dnes svätia v kostoloch ratolesti, zväčša
z vŕby rakyty. V niektorých krajoch v tento deň ženy nepiekli z
múky, aby ‚‚nezapiekli‘‘
kvety ovocných stromov.
Pôstny čas sa končí
ZELENÝM ŠTVRTKOM, ale pôst sa
dodržiava až do BIELEJ SOBOTY,
keď po slávnosti Vzkriesenia Krista z mŕtvych sa po dlhom čase objaví
na stole mäsité jedlo.
Na Zelený štvrtok sa obyčajne
piekli tzv. judáše z
kysnutého cesta. Tvarom mali pripomínať stočený povraz, na ktorý
sa obesil zradný Judáš. Na Zelený štvrtok sa malo jesť vždy niečo
zelené, aby bol človek zdravý, napr. polievka z jarných byliniek, špenát
alebo hlávkový šalát.
Tradičným veľkonočným
jedlom je mazanec (existujú
o ňom správy už zo 14. a 15. stor.) plnený tvarohom. Rozmiešaný
tvaroch bol totiž u Slovanov obradným veľkonočným jedlom,
rovnako ako aj zvyk jesť vajíčka, považované za symbol života
a plodnosti.
V oblasti východného
Slovenska je dodnes rozšírené tradičné obradové jedlo nazývané žolta hrutka alebo sirek,
ktorý sa robí z vajec a mlieka. Sirek sa podáva na VEĽKONOČNÚ NEDEĽU všetkým členom rodiny a na VEĽKONOČNÝ PONDELOK
sa ním ponúkajú mládenci, ktorí chodia polievať. Na väčšine
nášho územia je neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných
jedál obradový koláč. Na východe Slovenska sa pripravoval predovšetkým
okrúhly koláč zvaný paska. Jeho pôvod je v starom rituálnom pečive, ktoré
sa k nám rozšírilo prostredníctvom kresťanstva. Okrúhly tvar pasky
i jej veľkosť symbolizovali slnko, nový život a snahu o zabezpečenie
dobrej úrody. Na strednom a západnom Slovensku majú koláče rôzny
tvar, prevládajú tvary podlhovasté a záviny – napr. baba,
calta, mrváň.
Po dlhotrvajúcom pôste boli
žiadanou zmenou v jedálnom lístku i mäsité jedlá. K veľmi starej
tradícií u nás patrí pečenie jahňaťa alebo kozľaťa.
Pretože si každý nemohol dovoliť skutočného barančeka,
nahrádzal sa z kysnutého alebo treného cesta. Na dedinách sa často
jedla aj šunka a klobásy zo zásob po zabíjačke. Veľkonočné
jedlá dopĺňala domáca pálenka a víno.
Je to krásne oživovať a
pripomínať si staré tradície v dnešnej dobe. Sú to zvyky, ktoré
utužujú vzťahy s blízkymi v rodine i mimo nej.
Prajeme Vám aj my krásne a
pokojné prežitie Veľkonočných sviatkov.
Zuzana Ševčíková
Spracované podľa
internetu a tlače.
 |
 |
 |